Prof. RNDr. Alice Kelemenová, CSc.

Autorka textu: Hana Černínová, Ústav informatiky

22. ledna 2018 bylo ve Velké aule Karolina v Praze oficiálně jmenováno 52 nových profesorů a profesorech. Dekret z rukou ministra školství, mládeže a tělovýchovy, Roberta Plagy, převzala také profesorka Alice Kelemenová, která se tak stala první profesorkou na Ústavu informatiky Filozoficko-přírodovědecké fakultě v Opavě.

PRAHA, OPAVA - Ústav informatiky Filozoficko-přírodovědecké fakulty v Opavě rozšiřuje své řady profesorů i o prof. RNDr. Alici Kelemenovou, CSc., která po úspěšném profesorském řízení na Univerzitě Hradec Králové, byla jmenována k 13. 12. 2017 profesorkou v oboru Systémové inženýrství a informatika na Fakultě informatiky a managementu královehradecké univerzity. Jmenovací dekret pak převzala dne 22. ledna 2018 ve Velké aule pražského Karolina z rukou ministra školství, mládeže a tělovýchovy, Roberta Plagy.

Prof. Kelemenová se zasadila o zrod samostatného Ústavu informatiky, který v letošním roce oslaví již 20. výročí svého vzniku. Zeptali jsme se proto paní profesorky na pár otázek, které se týkají jí samotné, ale také ústavu, který založila.

Kdy poprvé jste se začala zajímat o informatiku?
V čase mojich stredoškolských štúdií (1964-1967) bolo zvykom, že sa triedy na SVŠ-ke (strednej všeobecne vzdelávacej škole) „ľahko špecializovali“. Na SVŠ na Kováčskej ul. v Košiciach bola čerstvou novinkou špecializácia „Programovanie a obsluha počítacích strojov.“ Náhoda chcela, že z našej ZDŠ-ky (základnej deväťročnej školy) vyslali s prihláškami na strednú školu mňa. A po krátkom rozhovore riaditeľ SVŠ-ky na moju prihlášku úspešnej riešiteľky matematickej olympiády pripísal toto zameranie.

Mali sme viac matematiky, navyše numerické metódy a deskriptívnu geometriu, ktoré nás učili vysokoškolskí pedagógovia, programovali sme v strojovom kóde a chodili pravidelne na prax k počítačom do Východoslovenských železiarní. Môj stredoškolský svet bol ešte doplnený riešením matematickej a fyzikálnej olympiády. (Informatická olympiáda bola ešte hudbou budúcnosti).

Šťastena mi priala aj počas vysokoškolských štúdií. Na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach jej novú Prírodovedeckú fakultu zakladal a budoval tým nadšených pedagógov s vysokými ambíciami. Na katedre matematiky pôsobila a nás výrazne ovplyvnila trojica mladých docentov zameraných na aktuálne moderné disciplíny: Ján Černý – kybernetika, Lev Bukovský – logika a teória množín a Ernest Jucovič – teória grafov. Už v druhom ročníku sa niektorým z nás, študentov pedagogického smeru matematika-fyzika individuálne venovali. A počnúc tretím ročníkom sme študovali pre nás vytvorenú špecializáciu „Matematika“. Môj odborný rast si zobral na starosť doc. Černý. Nasmeroval ma na problém o usmerniteľných automatoch, s ktorým som úspešne reprezentovala fakultu na celoštátnej SVOČ-ke v Brne. Vo 4. ročníku aj s kolegyňou z ročníka publikujeme článok: Černý J., Pirická, A., Rosenauerová, B. – On directable automata. Kybernetika (1971). Táto téma bola aj témou mojej rigoróznej práce a vystúpenia na prvej konferencii v Segede v Maďarsku. Bolo to už v čase môjho pôsobenia na Matematickom ústave v Bratislave. Nikdy nezabudnem s akou úctou a pokorou v duši som stúpala prvýkrát po schodišti v budove predsedníctva Slovenskej akadémie vied na 3. poschodie na Matematický ústav.

Jaké zajímavé místo jste v průběhu pracovních stáží či studia navštívila?
Je niekoľko udalostí spojených so zahraničnými pobytmi, ktoré výrazne ovplyvnili moju vedeckú dráhu.

Predovšetkým semestrálne štúdium informatiky v Medzinárodnom centre S. Banacha vo Varšave. Centrum v tom čase organizovalo špičkové kurzy z jednotlivých matematických disciplín Roku 1974 to bola matematická informatika. Významní predstavitelia svetovej informatiky tam prichádzali na týždenné prednáškové pobyty. Spomínam na prednášku Dana Scotta, ktorý o svojich výskumoch hovoril tak zanietene, že sme sotva dýchali, ticho v miestnosti sa „dalo krájať.“ Verili by ste, že sa tak dá hovoriť o výskume v matematickej logike? (O pár rokov neskôr, roku 1976 získal Dan Scott spoločně s Michaelem O. Rabionom prestížnu Turingovu cenu za prácu v oblasti teórie automatov.) V centre sme mali možnosť vidieť a porovnať rôzne prístupy osobností k vedeckej práci, k prednáškovej činnosti, prezentácii výsledkov, publikačnej činnosti. Bol tam priestor aj na spoločné neformálne diskusie s prednášateľmi, v rámci ktorých sme my, stážisti, objavovali rôzne zákutia tvorivej činnosti. V roku 1985 som navštívila Banachovo centrum znovu, už v roli prednášajúcej.

Rada si spomínam aj na opakované mesačné pobyty vo Fínsku v Turku. Bola tam špičková knižnica z teórie formálnych jazykov a tým odborníkov sústredených okolo profesora Arto Salomaa, ktorý túto disciplínu intenzívne rozvíjal. A. Salomaa venoval neobvyklú pozornosť podpore mladých talentov zo socialistických štátov. Na jeho katedre sa vystriedali napríklad aj súčasné špičky odboru Erzsébet Csuhaj-Varjú z Budapešti, Jozef Kelemen z Bratislavy, Geogre Paun a Lila Santean (Kari) z Bukuresti.

 
Která významná osobnost v informace Vás nejvíce ovlivnila?
Na začiatku to bol vedúci mojej diplomovej práce na UPJŠ, J. Černý. Počas celého môjho pôsobenia v Bratislave ma do tajov vedy zasväcoval dr. Jozef Gruska, dnes profesor na Masarykovej univerzite v Brne. Po návrate z svojho dvojročného prednáškového pobytu na University of Minnesota, Minneapolis (1968-1970) dr. Gruska výrazne ovplyvňoval informatické dianie v Československu. Je zakladateľom a organizátorom medzinárodných konferencií Mathematical Foundations of Computer Science – MFCS (1972) a softvérového seminára SOFTSEM (1974), ktoré nám otvárali okna do sveta. Sympózium MFCS bolo pôvodne striedavo organizované v Poľsku a Československu, SOFSEM bol pôvodne založený ako československý softvérový seminár. Tieto podujatia už viac ako 40 rokov kultivujú informatické dianie. Dnes už v celosvetovom meradle.

Opakované stretnutia s Aristidom Lindenmayerom mi umožnili sledovať, ako vzniká a úspešne sa rozvíja nová vedecká disciplína. Vývojové systémy A. Lindenmayera, dnes L systémy, boli horúcou novinkou na mojich prvých konferenciách. Systémy s jasnou biologickou motiváciou, vytvorené teoretickým biológom, systémy ktoré naštartovali masový výskum paralelných formálnych gramatík. Rozvoj tejto disciplíny systematicky sledujem už takmer 50 rokov. Tvorila a tvorí neodmysliteľnú súčasť mojich prednášok z pokročilej teórie formálnych jazykov v Bratislave, Ostrave aj v Opave. Som očarená množstvom a rôznorodosťou jej aplikácií. Rada spestrujem prednášky aj zážitkami z mojich osobných stretnutí s A. Lindenmayerom na konferenciách, počas jeho návštevy na Matematickom ústave v Bratislave, a skúsenosťami z mojich dvoch výjazdoch do Utrechtu v Holandsku. S vďačnosťou spomínam aj na sériu troch pozvaných prednášok A. Lindenmayera, ktoré prezentoval na Konferencii mladých vedeckých pracovníkov v Smoleniciach na Slovensku. Bolo pre nás cťou, že prijal vtedy naše pozvanie tak ako aj Arto Salomaa v predchádzajúcom ročníku.

Jak hodnotíte své působení v Opavě?
Zmeny v usporiadaní štátu a ich dôsledky ma priviedli v roku 1994 do Opavy. Na univerzite v tom čase často prezentovanú ako „jediná nová univerzita v Čechách založená na zelenej lúke.“

Bola to pro mňa výzva a úplne nová skúsenosť. Práca vysokoškolského pedagóga na pozícii docenta. Moja predstava vysokej školy, dovtedy redukovaná len na prednášky a skúšky začala neskutočne nabobtnávať. Novo ma čakala postupne pozícia vedúcej oddelenia, spolu s profesorom Jozefom Kelemenom výrazný podiel na založení Ústavu informatiky a vedenie ústavu, povinnosti prodekanky pre informácie. Spoznávanie organizácie univerzity a prenikanie do systému, akreditačných procedúr, rôznorodých grantových záležitosti,... S úsmevom spomínam napríklad, ako mi manžel v prvých mesiacoch v Opave vysvetľoval funkciu tajomníka fakulty, aká je jeho úloha na fakulte a prečo je dobré s ním dobre vychádzať.

Sympatické boli pro mňa „náhodné analógie“ medzi predchádzajúcimi a opavskými reáliami. Už budova na Bezručovom námestí veľmi pripomína budovu Prírodovedeckej fakulty na Jesennej ulici v Košiciach. Košická fakulta v čase mojich štúdií bola rovnako mladá ako Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě, v čase keď som tu nastúpila.

Uvedomila som si tu snáď prvýkrát veľmi intenzívne, koľko osobnej sily a elánu do môjho profesionálneho rastu doteraz vkladali ľudia okolo mňa. Že nie je samozrejmosť, čo som doteraz dosiahla a nie je to len výsledkom a zásluhou môjho snaženia. Nadišiel pre mňa čas čo najvernejšie v Opave „napodobiť“ tých mojich pedagógov, podporiť a usmerniť talentovaných študentov a mladý pedagogický kolektív ústavu usmerniť v jeho tvorivej vedeckej činnosti. Pripraviť podmienky a podnety tak, aby mohli získať titul RNDr., úspešne absolvovať doktorské štúdium, pripraviť ich na prvé vystúpenia na konferenciách a prezentácie dosiahnutých výsledkov na rozličných odborných formách. L. Ciencialová a M. Langera, absolventov nášho doktorského štúdia informatiky zameraného na Autonómne systémy, som viedla už počas ich štúdií na našej fakulte. Ďalší moji úspešní doktorandi pôsobiaci na ústave informatiky sú absolventmi Ostravskej univerzity. Sú to dnes obľúbená pedagogička Šárka Vavrečková a súčasný vedúci ústavu doc. Luděk Cienciala. Nesporne veľkú zásluhu na prestíži ústavu a jeho profilácii zohrala aj séria medziodborových stretnutí Kognice a umělý život, ktoré ústav informatiky pod vedením prof. J. Kelemena, DrSc. Inicioval roku 2001, a ktoré dlhé roky (spolu)organizuje. Tohtoročný, už 18. ročník konferencie bude v gescii Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, na Brnenskej priehrade.

Jakou budoucnost v informatice vidíte?
Informatika je nesporne veľmi rýchlo sa vyvíjajúca vedecká disciplína s množstvom aplikácií progresívne zasahujúcich do takmer všetkých oblastí ľudskej činnosti. Vo vysokoškolskom prostredí považujem za výzvu sledovať tieto trendy a úspešne ich prenášať do pedagogického procesu. Využiť okrem povinných prednášok a seminárov, aj špecializované krátkodobé akcie a kurzy organizované v spolupráci s praxou. Je to správna cesta, na ktorú sa dalo súčasné vedenie ústavu informatiky. Fandím tomuto trendu, fandím akciám vzbudzujúcim medzi stredoškolákmi záujem o štúdium informatiky na SU. A tradične fandím aj kvalitnému vedeckému výskumu a vedecko-pedagogickému rastu pracovníkov už 20 ročného ústavu.

Závěrem ještě připomínáme, že prof. Alice Kelemenová je rovněž laureátkou zlaté medaile Slezské univerzity v Opavě, kterou si převzala za významný příspěvek k dlouhodobému rozvoji univerzity ve vědecké a pedagogické oblasti v říjnu roku 2016.